Jdi na obsah Jdi na menu
 


Adolf Hitler

24. 4. 2008

 

Rakúšan so židovskými koreňmi. A predsa sa vyhlasoval za „najnemeckejšieho“ z Nemcov a kruto prenasledoval židov.
Narodil sa 20. apríla 1889 v hostinci u Pomoranca v Brunau nad Innom, ako 6. z 8. detí. Jeho otec sa volal Alois Hitler a bol colným úradníkom. Adolf Hitler vyrastal ako každý normálny chlapec v jeho dobe. Bol inteligentný a nadovšetko miloval divadlo a knihy. Učitelia ho mali radi.                                                                                                                                                               
Po základnej škole v Brunau ho prímu na strednú školu v Linci. Je to roku 1900 a vtedy má jedenásť rokov. Hneď v prvom ročníku prepadá a musí prejsť na reálku v Steyeri.. Ani tu to nieje bohviečo ešte dvakrát prepadne z nemčiny a matematiky. Po ukončení reálky sa rozhodne byť maliarom. V roku 1908 sa prihlási na prijímaciu skúšku na umeleckú akadémiu. Nespraví ju, no ostáva vo Viedni bývať na internáte, lebo chce skúsiť šťastie na budúci rok. Dostane však ťažkú pľúcnu chorobu. Lieči ho doktor Bloch. Po smrti matky sa dostáva na morálne dno. Ani druhú skúšku nespraví. Odchádza z internátu a 26. júna 1910 sa ubytuje v mužskom útulku. Opäť začína študovať, teraz však ako samouk politiku. Len tak sa začína flákať po meste. Raz keď takto chodí ani nevie kam, tak hlboko sa zamyslí, že si nič okolo seba nevšíma. Keď sa prebudí, prvé čo uvidí, je Žid v kaftane. Vtedy v ňom vzbĺkla nenávisť voči nim a všetku pliagu ľudstva pripisuje im. Neskôr si  kúpi brožúry s antižidovskými a nacionalistickými myšlienkami. Z týchto letákov čerpal myšlienky pre svoju knihu Mein Kampf. 24. mája 1913 sa presťahuje do Mníchova a vyhlási že je bez štátnej príslušnosti.  V Nemecku však nastúpil do armády, do 16. bavorského záložného pluku a odchádzajú už 21. októbra 1914 na front.
Začiatkom decembra je Hitler vyznamenaný železným krížom II. a neskôr aj I. stupňa, čo bol na radového vojaka obrovský úspech. Na fronte sa ešte viac sformovalo jeho vnútorné presvedčenie. Keď 12. marca 1918 sa Nemcom nepodarí posledný úder, všetko je už zrátané. Hitler opäť obviňuje židov. Po návrate z frontu začal nenávidieť tri veci: Židov, marxizmus a Versaillský systém. Jeho neuveriteľná schopnosť predvídať mu vraví, že pád monarchie Wilhelma II. je nablízku. Vojnou zničené Nemecko je v rozklade a milióny ľudí sú bez práce. Formujú sa mu prvé fašistické myšlienky. Jeho popularita veľmi stúpa. Dokonca sa s ním radia aj veľké ryby vtedajšej Nemeckej politickej scény, čo využíva neskôr na ich porážku. V roku 1920 zakladá Adolf Hitler Nacionalisticko Socialistickú Nemeckú robotnícku stranu. Nazývali ich aj Nacisti. Nacisti mali svoj vlastný program. Volali všetkých Nemcov, aj tých v zahraničí, ako aj tých ktorý sa cítili byť Nemcami, aby sa spojili do jedného štátu. Štátu, ktorý by tvorili len príslušníci čistej Árijskej rasy, rasy svetlovlasých a modrookých Nemcov. Ďalej chceli silnú, jednotnú, ale hlavne jedinú vládu. A jedna z najdôležitejších vecí, chceli odvolať Versailskú zmluvu, lebo podľa Hitlera „Versailská zmluva je vnútornou porážkou každého pravého Nemca a mojim osobným sklamaním v túto vládu. Nie je Nemec ten, kto s ňou súhlasí.“ Hitler sa stal vodca Nacistov a mal neuveriteľne veľa stúpencov. Nacisti zorganizovali armádu pre svoju vlastnú stranu a úderové jednotky, tzv. Hnedé košele. 9. novembra 1923 Adolf Hitler šiel na čele 2 000 pochodu. Smerovali na Mníchov a boli za zosadenie Bavorskej vlády. Na Hitlera bol vydaný zatykač a odsúdili ho na päť rokov väzenia za vlastizradu. Vo väzení si však pobudol len deväť mesiacov, potom ho prepustili. Za ten čas, čo sedel, stihol napísať knihu Mein Kampf (Môj boj). V tejto knihe opisoval, ako si predstavuje budúcnosť Nemecka a nezabudol pripomenúť svoje teórie o židoch a komunistoch. Po návrate z vezenia začal prestavovať svoju stranu od základov. Veľa ľudí zo strany jednoducho vyhodil, alebo ich dal zavraždiť. Založil si vlastnú, bojaschopnú elitnú jednotku Schutzstaffel (SS). Od tých čias Nacisti rátali jeden úspech za druhým. Do roku 1929 mali veľmi dôležité miesto na Nemeckej politickej scéne. Niektorý vysokopostavený ľudia mali veľké výhrady k Nacistom, no báli sa podniknúť nejaké opatrenia, lebo Hitlerovcom by stúpla popularita.Roku 1930 malo Nemecko splatiť vojnové škody z 1.Svetovej vojny. Adolf Hitler veľmi protestoval proti tomu. Podľa jeho slov príčinou platenia dlhu je prehraná vojna. Príčinou prehry boli Židia a komunisti, nech to teda platia oni. Vtedy sľúbil, že zbaví Nemecko Židov a komunistov a z Nemecka vybuduje silnú ríšu ako bola kedysi. V júly roku 1932 Nacisti vo voľbách získali 40 % hlasov a stali sa najsilnejšou stranou v Nemecku. 30 januára 1933 prezident Paul von Hindenburg vymenoval Hitlera za ríšskeho kancelára. Keď o rok na to von Hindenburg zomrel, Hitler sa uchopil moci a v Nemecku sa začala diktatúra, s tým rozdielom, že drvivá väčšina Nemcov mu slepo verila. Adolf Hitler si dal prívlastok Feuhrer (vodca). Svoju vládu nazval Treťou ríšou. Nemilosrdne zlikvidoval každého svojho protivníka. Kto nesympatizoval s Nacistami, kopal si vlastný hrob. Všetky nepohodlné osoby boli odstránené, najčastejšie v koncentračných táboroch. Avšak ešte predtým boli o nich spísané podrobné záznamy a skonfiškovaný celý majetok v prospech NSAPD.Používal účinné metódy svojej propagandy, aby čoraz viac ľudí uverilo v to, čo veril on V jednotnú silnú a jedinú ríšu ako aj jednu jedinú Árijskú rasu. Okrem toho chcel zlikvidovať všetkých Židov, cigánov, černochov, mentálne zaostalých a hendikepovaných ľudí, ako aj niektoré národnostné menšiny. Tento plán sa volal Konečné Riešenie.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář