Messerschmitt Bf 109
Najznámejšia nemecká stíhačka 2. svetovej vojny vznikla v konštrukčnej kancelárii Ing. Willyho Messerschmitta v roku 1934. Lietadlo malo veľmi pokročilú koncepciu. V septembri 1935 vzlietol prototyp Bf 109 V-1. Tento typ sa stal hlavným stíhačom Luftwaffe. Sériová výroba začala typmi Bf 109 B-0 a Bf 109 B-1. V lete 1937 došlo v Španielsku k prvému bojovému nasadeniu, a to typom Bf 109 B-1 a Bf 109 B-2.Nový typ bol Bf 109 C-1.Zamontovaním piateho guľometu vznikol typ Bf 109 Zabudovaním silnejšieho motoru vznikol typ Bf 109 D-1.Výroba sa tak rozbehla, že na začiatku vojny bolo k dispozícii cez 800 kusov verzie Bf 109 E-1. Inštaláciou výkonnejšieho motoru vznikol typ Bf 109 E-3, vyzbrojený tiež dvoma krídelnými 20 mm kanónmi MG FF. Na jeseň 1939 vznikol inštaláciou lepších kanónov a vylepšením prekrytu kabíny typ Bf 109 E-4. Inštaláciou kamery vzniklo Bf 109 E-5. Bf 109 E-6 mal spolu s kamerou inštalované štyri guľomety. Nasledovali varianty, umožňujúce montáž prídavnej nádrže : Bf 109 E-7 s podtrupovou prídavnou nádržou, typ Bf 109 E-9 vznikol z E-7 montážou kamier. V polovičke roku 1940 bolo rozhodnuté o ďalšej podstatnej rekonštrukcii, označovanej ako verzia Bf 109 F. Veľkými zmenami sú napr. odstránené vzpery výškovky a zaoblené konce krídel. Najskôr boli postavené prototypy Bf 109 V-20 až 24, potom overovacia desaťkusová séria Bf 109 F-0. Typ Bf 109 F-1 bol vyzbrojený iba guľometmi. Verzia Bf 109 F-2 sa líšila iba inštaláciou kanónu ráže 15 mm. Inštaláciou silnejšieho motoru a trupového 20 mm kanónu vznikla varianta Bf 109 F-4. Demontážou kanónu vznikla verzia Bf 109 F-5 a neozbrojená fotopriezkumná Bf 109 F-6. Prvé sériové lietadlá Bf 109 G-1 boli hotové na jar 1942. Vynechaním pretlakovej kabíny vznikla Bf 109 G-2. Nedostatočné trupové guľomety boli nahradené zbraňami ráže 13 mm u varianty Bf 109 G-5. Vynechaním pretlakovej kabíny z Bf 109 G-5 vzniklo Bf 109 G-6. Montáž začala v roku 1943 a lietadlá slúžili až do konca vojny. Koncom roku 1944 došlo prakticky k zastaveniu výroby iných typov lietadiel, ako stíhacích. Tak vznikla varianta Bf 109 K s vylepšenou kabínou a lepším pancierovaním. Výzbroj zostávala z 30 mm kanónu v ose vrtule a dvoch kanónov v trupe. Montážou 30mm krídelných kanónov vznikla ťažšia verzia Bf 109 K-6, určená proti spojeneckým bombardovacím zväzom, ale k jej nasadeniu už nedošlo, rovnako ako u ďalších verzií. Pre službu na lietadlovej lodi "Graf Zeppelin" mal byť určený Bf 109 T. Továreň Fieseler dostala zákazku na desať predsériových Bf 109 T-0 a šesťdesiat sériových Bf 109 T-1, vybavených pre pristávánie na palube lietadlovej lodi. V roku 1942 však bolo jasné, že lietadlová loď nebude dokončená a tak boli pristávacie háky a ďalšie námorné vybavenia demontované, čím vznikla verzia Bf 109 T-2. Lietadlá mali kratší vzlet a pristátie, preto boli nasadené na nórskych poľných letiskách. Bf 109 sa stal jedným z nosných, lietadiel celej vojny, aj keď mal veľkú konkurenciu v podobe Fw 190.
Komentáře
Přehled komentářů
TENTO CLANOK JE VRCHOL AMATERIZMU SAK TO NEMOZU ANI PRVACI DONIEST DO SKOLY AKO REFERAT
amater
(Matus, 27. 12. 2010 20:44)